Vznik a výskyty travertínov na Slovensku

Travertíny sú zvláštnym typom sladkovodných vápencov (uhličitan vápenatý CaCO3), ktoré sa vyzrážali z prameňov a tokov so značným obsahom kyslého uhličitanu vápenatého - Ca(HCO3)2 za spolupôsobenia rôznych rastlín. Vody presakujúce vápenatými horninami starších geologických útvarov sa mineralizujú a pri výstupe na povrch sa z nich pri vhodných podmienkach vytvárajú travertíny. Tieto procesy prebiehajú podľa presných chemických reakcií, ku ktorým dochádza len za určitých podmienok. Na priebeh chemickej reakcie, na ktorú sa viaže vznik travertínov, majú vplyv aj niektoré rastliny, ktoré sa nachádzajú obvykle v miestach pramenísk vôd (zelené riasy, rôzne druhy pečeňoviek a machov, ktoré pôsobia asimiláciou CO2 na priebeh reakcie). Podľa charakteru vôd, z ktorých sa vylúčil tento typ sladkovodného vápenca, rozlišujeme (Ivan, L., 1943):

• travertíny vzniknuté z krasových, prípadne normálnych vôd viazaných na vápenaté horniny
• travertíny vzniknuté z minerálnych prameňov (vápenaté horniny v pod-loží umožnili mineralizáciu vôd).

Prvú skupinu tvoria veľmi pórovité a často nespevnené travertíny, ktoré sú z hľadiska použitia v stavebnej praxi bezvýznamné.

Ložiská travertínov druhej skupiny sa viažu na zlomové línie, pozdĺž ktorých vyvierali minerálne pramene, ktoré umožnili vznik kompaktných hornín. Takéto typy travertínov sa už oddávna využívajú v stavebnej praxi v podobe rôznych foriem stavebného a dekoračného kameňa na celom svete. V prírode tento typ travertínov vytvára nápadné kopy a kaskády.

Na rýchlosť zrážania, ako aj na farbu a tvar vylúčeného travertínu má vplyv najmä minerálny obsah vody, jej teplota, množstvo CO2, organizmy vo vode, geologicko-tektonická stavba a charakter povrchu krajiny. Chemizmus vody vplýva hlavne na farbu vyzrážaného travertínu. Obsah železa napríklad spôsobuje červené až hrdzavé zafarbenie, obsah mangánu modrosivé zafarbenie travertínu. Travertíny vznikajú z vôd s teplotou do 35 °C. Pri vyšších teplotách vzniká aragonit (rombická modifikácia uhličitanu vápenatého).

Značná časť územia Slovenska je budovaná vápenatými (uhličitanovými, karbonátovými) horninami morského pôvodu. Veľký počet výverov uhličitých minerálnych vôd, viazaných na poruchové pásma a zlomové línie umožnil vznik ložísk travertínov - pórovitých karbonátových hornín. Travertíny sú sprievodným znakom takýchto pramenísk. Intenzívne tektonické porušenie hornín umožnilo vznik značného množstva výskytov travertínov, ktoré sa stali charakteristickým elementom geologickej stavby Slovenska. Nachádzame ich vo formách charakteristických pre sedimentáciu travertínov. Tvoria travertínové príkrovy alebo kaskády, najčastejšie však charakteristické travertínové kopy, často značne hrubé. Okrem travertínu z lokality Dreveník pri Spišskom Podhradí, ktorý je sedimentom z rozhrania treťohôr a začiatku štvrtohôr, sú všetky travertíny Slovenska štvrtohorné sedimenty.

Najznámejšie ložiská travertínov s najväčšou hrúbkou sa nachádzajú v spišskej oblasti, ktorú tvoria Popradská a Hornádska kotlina. Okrem tejto oblasti sa u nás v rozsiahlej miere využívali v stavebnej praxi aj travertíny z Liptovskej kotliny a z Podunajskej nížiny.

Zdroj: Darina Čabalová, Krása kameňa v živote človeka