Vznik a výskyty ryolitov na Slovensku

Ťažba ryolitov na Slovensku má vyše 700-ročnú tradíciu. Vďaka zaujímavým farbám, v akých sa vyskytuje na Slovensku (ružová, červenohnedá, fialová, ale aj sivá a sivobiela), je táto hornina veľmi pekným, atraktívnym dekoračným kameňom. V okolí miest výskytu ryolitov sa využívali vo veľkej miere na zhotovovanie rôznych foriem stavebného, ako aj dekoračného kameňa. Preto ryolity dodávajú okolitým mestám charakteristický farebný svojráz. Možno to pozorovať napríklad v Kremnici a Novej Bani.

Ryolity sú magmatické horniny. Podľa spôsobu vzniku patria do skupiny magmatických výlevných (sopečných) hornín. Vznikajú vulkanickou činnosťou, pri ktorej sa dostáva magma až na zemský povrch a označuje sa ako láva. Ryolity vznikajú z kyslých, silne viskóznych láv, ktoré sú málo pohyblivé, a preto vytvárajú vytlačené kopy, ihly a podobné útvary. Na rozdiel od kyslých ryolitov, bázické, slabo viskózne, rýchlo sa pohybujúce čadičové lávy tvoria na povrchu rozsiahle rozliate príkrovy. Ak by sa láva, z ktorej vznikli ryolity, nedostala vulkanickou činnosťou na povrch, vznikli by z tejto hmoty (magmy) v hĺbke, kde sú vhodné podmienky na postupnú kryštalizáciu, celokryštalické granity — teda hutné skalné horniny, v ktorých je celá hmota vykryštalizovaná v podobe jednotlivých minerálov. Ryolit je výlevný ekvivalent hlbinného granitu. Vzniká z tej istej magmy ako granit, ale na povrchu. Zásadný rozdiel medzi týmito horninami je v podmienkach, pri ktorých vznikali. Ryolit kryštalizoval na povrchu a v dôsledku rýchleho ochladnutia nevykryštalizovala celá hmota lávy. Vznikol ryolit s polokryštalickou štruktúrou. Okrem minerálov, ktoré sa vykryštalizovali a tvoria v hornine malé výrastlice, obsahuje ryolit ešte základnú hmotu. Tá je najčastejšie nevykryštalizovaná, sklovitá, čo je zapríčinené rýchlym ochladnutím lávy a následne jej rýchlym tuhnutím. Takéto podmienky pri vzniku horniny spôsobili, že ryolity sú väčšinou pórovité. Textúra ryolitov môže pri tuhnutí zachovať pohyb lávy, a tak vzniká prúdovitá textúra, pri ktorej sa na povrchu vytvárajú horniny rôzne dekoratívne obrazce. Spôsob vzniku a charakter chemizmu lávy, z ktorej vzniká ryolit, podmienili nielen jeho štruktúru a textúru, ale aj petrografický charakter. Zo svetlých minerálov ryolit obsahuje kremeň (v póroch aj v podobe vysoko teplotných modifikácií kremeňa - crystobalitu a tridymitu) a živce. Zo skupiny draselných živcov sa v ryolitoch nachádza vysoko teplotný sanidín, z plagioklasov vznikli najčastejšie oligoklas a andezín. Z tmavých minerálov obsahujú tmavú sľudu biotit a výnimočne aj granát (masív Poľany, okolie Michaloviec a Lesného). Vykryštalizované minerály majú väčšinou malé rozmery a sú akoby „utopené" v základnej hmote (obr. 1.2 v kap. 1.1. / ). Tá je v dôsledku charakteru lávy kyslá, sklovitá, nevykryštalizovaná medzi výrastlicami. Niekedy možno mikroskopicky v základnej hmote výlevných hornín stanoviť aj mikrolity a kryštality. Mikrolity sú mikroskopicky ihličkovité alebo lištovité malé kryštáliky (< 0,008 mm) vo výlevnej hornine, na ktorých možno (na rozdiel od kryštalitov) už určiť niektoré charakteristické optické vlastnosti. Sú to v podstate zárodky minerálov, ktoré by vznikli v hornine, keby boli vhodné podmienky na ich kryštalizáciu. Ryolity označujú niektorí autori aj liparity. Tento názov vznikol podľa Liparskych ostrovov v Taliansku, severne od Sicílie, ktoré sú budované z ryolitov vzniknutých sopečnou činnosťou.

Ryolity na Slovensku sa vyskytujú v dvoch oblastiach, ktoré sú budované horninami vzniknutými vulkanickou činnosťou v minulosti. Ide o stredoslovenskú a východoslovenskú neovulkanickú oblasť, ktoré sú súčasťou tzv. vulkanického venca. Jeho ramená tvoria uvedené dve oblasti na Slovensku a jeho južný oblúk pokračuje v Maďarsku. V obidvoch neovulkanických oblastiach na Slovensku vznikali ryolity v rôznych časových reláciách v rámci jednotlivých fáz vulkanizmu. Na ťažbu boli najvhodnejšie vekovo najmladšie ryolity, ktoré sa nachádzajú v stredoslovenskej oblasti v Kremnickom a Štiavnickom pohorí, ako aj v pohorí Hronského Inovca. Ako najmladší element vulkanizmu v tejto oblasti majú ryolity optimálnu geologickú pozíciu (nie sú prekryté horninami mladšej vulkanickej fázy), ako aj priaznivú formu stavby (tvar dómov okrúhleho až eliptického tvaru), a preto už od dávnych čias sa v hojnej miere využívali na rôzne účely. Tvar telies ryolitov bol podmienený ich chemickým zložením (kyslé lávy). Preto boli telesá ryolitov formované väčšinou do mohutných vytlačených kupolovitých tvarov. Dnes ich nachádzame v štádiu deštrukcie a sú už len zvyškami pôvodných vulkanických tvarov. Najznámejšie ryolitové telesá stredoslovenskej neovulkanickej oblasti, ktoré sa ťažili oddávna, sú ryolity od Novej Bane v pohorí Hronského Inovca (kameňolomy Štamproch, Červená Skala a Háj). Vo veľkom množstve sa ryolity vyskytujú v okolí Hliníka nad Hronom na západnom okraji Štiavnického pohoria, kde sa ťažili v minulosti v rozsiahlej miere, ako aj pri Vyhniach, Bartošovej Lehôtke a Starej Kremničke. Lávy, ktoré umožnili vznik ryolitov v stredoslovenskej oblasti, využili na výstup poruchové pásma súvisiace s poklesovými pohybmi Žiarskej a Novobanskej kotliny.

Vo východoslovenskej neovulkanickej oblasti nemala ťažba ryolitov takú tradíciu. Súvisí to so skutočnosťou, že v tejto oblasti sa nevyskytujú najmladšie typy ryolitov, ktoré sú z hľadiska fažby najvhodnejšie. Ryolity vo východoslovenskej oblasti sa ťažili v lokalitách Malá a Veľká Bara, Lesné, Malý Kamenec, Byšta, Brezina, Viničky, Kašov a Cejkov. Väčšina týchto ložísk sa nachádza na slovensko-maďarských hraniciach. Vo forme malých telies nachádzame ryolity aj v okolí Michaloviec a Lesného. Podobne ako na strednom Slovensku, aj na východe Slovenska sa viaže najväčšia časť ryolitových más na poruchové pásma, pozdĺž ktorých sa láva dostala na povrch.

Zdroj: Darina Čabalová, Krása kameňa v živote človeka