Vznik a výskyty pieskovcov na Slovensku

Pieskovce vznikli procesom zvetrávania a rozpadom hornín na piesčité zrná — rôzne minerály alebo drobné úlomky pôvodných hornín. Takto vzniknutá nesúdržná piesčitá hornina bola následne, procesmi diagenézy, spevnená tmelom. Vzniknuté spevnené pieskovce sú rôznorodé horniny. Ich vlastnosti sú podmienené najmä charakterom tmelu (kremitý, vápnitý atď.), minerálnym zložením (závisí od zloženia pôvodnej horniny) a pórovitosťou (voľným priestorom, ktorý zostal medzi piesčitými zrnami a tmelom).

Pieskovcové vrstvy sa nachádzajú na Slovensku prevažne v oblastiach flyšovej sedimentácie, ktorá tvorí rozsiahle oblasti severozápadného a severovýchodného Slovenska. Plošne zaberajú 10 754 km2 (z celkovej rozlohy Slovenska 49 013 km2). Sú to napríklad oblasti Oravy, Kysúc a severovýchodná časť východného Slovenska. Horniny flyšu sú rytmicky sa striedajúce vrstvy pieskovcov s rôznou veľkosťou zŕn, prechádzajúce do zlepencov, jemnozrnných ílovcov až ílovitých bridlíc. Pieskovce sú v rámci flyšovej sedimentácie jediným vhodným materiálom na výrobu rôznych foriem stavebného a dekoračného kameňa. Základnou podmienkou využiteľnosti pieskovcov je však požiadavka, aby spĺňali kvalitatívne (požadované vlastnosti podľa účelu použitia) a kvantitatívne (prevládajúci pomer pieskovcov k bridliciam na ložisku v rámci sedimentácie, hrúbka pieskovcových vrstiev, zásoby na ložisku atď.) parametre. Na kvalitu pieskovcov a možnosť ich využitia v stavebnej praxi vplýva najmä charakter tmelu, ktorý spája piesčité zrná.

Pieskovce boli v minulosti na Slovensku veľmi využívanou horninou na stavebné, najmä však na dekoračné účely. Svedčí o tom 336 zaregistrovaných kameňolomov v minulosti. Táto skutočnosť nevyplývala z vynikajúcej kvality tohto kameňa, ale z nedostatku iných, vhodnejších surovín, najmä v rozsiahlych oblastiach flyšovej sedimentácie. Keďže sa do 50. rokov 20. storočia nevykonávali geologické prieskumné práce, ťažba pieskovcov na Slovensku bola v minulosti živelná. Kameňolomy sa otvárali v miestach spotreby, vo väčšine prípadov však boli opustené hneď' po vyťažení vhodných vrstiev pieskovcov alebo pre zlé úložné pomery pieskovcov a bridlíc, alebo pre nekvalitný tmel. Ťažba súvisela s potrebou kameňa pri budovaní rôznych objektov, napríklad mnohých a rozsiahlych hradov alebo pri výstavbe historických miest, ktoré sú dnes mestskými pamiatkovými rezerváciami, ako Levoča, Bardejov, Spišská Sobota, Kežmarok, Spišská Kapitula a pod. Sú to doslova „pieskovcové" mestá. Svedčia o rozsiahlej ťažbe pieskovcov na východnom Slovensku v minulosti. Živelnosť ťažby, možnosť neustále otvárať nové kameňolomy a takto hľadať čo najvhodnejší kameň umožnili selektívny výber kameňa podľa účelu, na ktorý mal byť použitý. Možnosť selekcie kameňa podľa kvality pri jeho využívaní umožnila dlhú životnosť objektov, na ktorých sa rekonštrukčné práce vykonávajú až po mnohých stáročiach. Na druhej strane nekontrolovaná ťažba v rozsiahlej miere devastovala životné prostredie. Hoci išlo väčšinou o malé kameňolomy, ktoré boli po vyťažení vhodných vrstiev opustené, boli surovým zásahom do prírody Kysúc, Oravy a veľkého regiónu severovýchodných oblastí Slovenska. Postupne sa vo väčšine kameňolomov ťažba skončila. V súčasnosti tieto oblasti (budované flyšovou sedimentáciou) nemajú z hľadiska zásobovania dostatok vhodného kameňa. Niekedy sa skončila alebo obmedzila ťažba pieskovcov, hoci išlo o veľmi kvalitné horniny. Napríklad na ložisku v Oravskom Bielom Potoku sa oddávna ťažil pieskovec s dobrými vlastnosťami. Zhotovovali sa z neho veľmi žiadané mlynské kamene a žarnovy. Bolo tu i sídlo kamenárskej dielne Belopotockých. Dekoratívne prvky a sochy z tohto horninového typu nachádzame na rozsiahlom území Oravy, Kysúc, ako aj Liptova. Keď sa zistilo, že bielopotocké pieskovce majú obsah voľného kremeňa nad povolenú mieru (nebezpečenstvo vzniku silikózy kamenárov pri dlhodobom opracovávaní tohto kameňa), ťažba je už len sporadická.

Na západnom Slovensku sa pieskovce v minulosti nevyužívali v takej rozsiahlej miere ako na východnom Slovensku. Tu poskytovala geologická stavba územia širokú škálu možností využívania iných kvalitných horninových typov. Napriek tomu sa využívali aj jemnozrnné, mezozoické pieskovce Brezovských Karpát v oblasti Dobrej Vody. Pre ich vynikajúcu opracovateľnosť boli obľúbené najmä u sochárov. Zhotovovala sa z nich široká škála kamenárskych výrobkov stavebného i dekoračného charakteru, čo možno vidieť napríklad na Smolenickom zámku. V dávnej minulosti v oblasti Dobrej Vody pracovali talianski kamenárski majstri, ktorí sa sem prisťahovali. V tejto obci sa ušľachtilým kamenárstvom zaoberali celé generácie kamenárov. O talianskom pôvode kamenárov svedčí niekoľko rýdzo talianskych mien obyvateľov, žijúcich v okolí. Ťažba pieskovcov sa musela skončiť, keďže v blízkosti kameňolomu sa zachytávajú krasové pramene zásobujúce vodovod. Ťažba sa premiestnila do blízkej Chtelnice, kde sa získaval o niečo hrubozrnnejší pieskovec až jemnozrnný zlepenec. Zhotovovali sa z neho dekoratívne prvky na rekonštrukciu historických objektov. V súčasnosti sa s ťažbou nepokračuje. Na západnom Slovensku sa nachádza mimoriadne vzácna umelecká pamiatka zhotovená z pieskovca. Je to oltár v Kostole sv. Juraja v obci Svätý Jur pri Bratislave. Oltár sv. Juraja bol vytesaný z jedného mohutného monolitu pieskovca svetlej farby. Zhotovil ho severotaliansky sochár v rokoch 1515 - 1520. Žiaľ, lokalita, v ktorej sa pieskovec na tento účel vyťažil, zostala neznáma.

V najrozsiahlejšej a historicky najvýznamnejšej miere sa využívali pieskovce na východnom Slovensku. V regionálne veľkých oblastiach Spiša a Šariša sa zachovali rozsiahle sakrálne, mestské, sochárske, fortifikačné a iné historické objekty, ktoré tvoria umeleckú klenotnicu presahujúcu svojím významom hranice našej republiky. Značný podiel na umeleckej hodnote týchto stavieb majú dekoratívne kamenárske prvky, ako aj konštrukčné prvky (napríklad nosné piliere arkád), ktoré verne tlmočia slohové požiadavky dobovej architektúry. Najmä v období gotiky a renesancie zaznamenávame v týchto oblastiach v súvislosti s ich hospodárskou prosperitou najväčší stavebný a umelecký rozvoj. Demonštruje to najmä rozsah historických objektov v Levoči, Bardejove, Kežmarku, Spišskej Kapitule atd. Tieto mestá sú dnes mestské pamiatkové rezervácie, a preto sa ich kamenná architektúra dlhodobo obnovuje. Kamenársky najreprezentatívnejšie sú historické objekty a mestá Spiša a Šariša, v ktorých možno demonštrovať ohromný rozsah, ako aj rôznorodosť spôsobov využívania pieskovcov v minulosti. Kameň si na týchto územiach podáva ruku s históriou. Uplatnenie dobovej architektúry, ako aj celkový rozvoj výstavby však závisia od hospodárskych možností v týchto oblastiach. Preto je potrebné zosúladiť opis využitia pieskovcov v oblastiach Spiša a Šariša s ich historickým a hospodárskym vývojom. Veď len od dynamiky hospodárskeho vývoja záviseli možnosti využitia pieskovcov v tom rozsahu a v tej podobe, v akej ho obdivujeme aj dnes. Kamenárske, z pieskovca zhotovené prvky nám umožňujú identifikovať najskôr obdobie gotiky. Charakteristické znaky tohto obdobia, ako sú lomený oblúk, rebrová klenba a pod., vieme identifikovať vďaka použitému kameňu. Kameň je hlavným a pre obdobie gotiky charakteristickým materiálom. Uplatňoval sa v konštrukcii stavieb, ako aj v podobe dekoratívnej výzdoby, ktorá sa stáva súčasťou stavieb. Stredovekí kamenárski majstri vďaka úžasnému citu pre statiku odvážne konštruovali rozmerné, vysoké a postupne maximálne vyľahčené (vďaka kamennej rebrovej klenbe) až skeletové stavby z pomerne malých opracovaných kamenárskych prvkov. Postupovali úplne inak ako starovekí kamenárski umelci, ktorí na svoje kolosálne stavby dokonale opracovávali obrovské kamenné bloky. Ešte výraznejšie sa uplatnil kameň (pieskovec) na východnom Slovensku v období renesancie. Po častých požiaroch v mestách sa pri následnej rekonštrukcii objektov uplatňovali od začiatku 16. storočia požiadavky nového slohu - renesancie. A opäť to bol pieskovec, ktorý v rukách majstrov spĺňal požiadavky nového slohu. Oproti gotickým lomeným oblúkom sa požadovala tvorba prísnych, väčšinou pravouhlých tvarov, ako je štvorec, obdĺžnik a pod. Hoci v renesancii sa už využívali aj iné materiály, kameň zostal naďalej žiadaný vďaka svojej trvanlivosti a najmä tvarovateľnosti. V období kulminácie renesancie na východnom Slovensku sa vytvorili v architektúre aj vďaka kameňu — pieskovcu také špecifické dispozičné a tvaroslovné prvky, že máme právo hovoriť o východoslovenskej, resp. spišskej renesancii. Vznikla ako odraz obdobia najväčšieho hospodárskeho rozmachu a vysokej kultúrnej úrovne na konci 16. a na začiatku 17. storočia.

Zdroj: Darina Čabalová, Krása kameňa v živote človeka